V prvej časti tejto série sme rozoberali, prečo môže byť využitie typológie osobnosti pri vytváraní fiktívnych postáv a samotnom písaní prínosné. Ako to však vyzerá v praxi? Pozrime sa bližšie na to, ako začlenenie typológie osobnosti do rozvoja postáv dokáže postavám dodať presvedčivosť a reálnosť, vrátane niekoľkých príkladov.
Konzistentnosť
Ak má autor na pamäti osobnostný typ postavy, môže vytvoriť dostatočne konzistentné správanie a vyhne sa tak zmätku alebo podráždeniu čitateľov nečakanými či nesúrodými činmi postáv. Začnime príkladom.
Príklad: Seržantka Denise Washington (Nepokojný Protagonista, ENFJ-T) bola vždy prvá, kto vošiel pri razii do miestnosti. Neúnavná už od svojho príchodu na policajnú stanicu, chcela sa presadiť v modrom mori mužnosti, ktoré ju občas takmer pohltilo. Svoju prácu robila hrdo, rozhodnutá kopnúť poriadne do zastaralých názorov oddelenia rovnako ako do dverí pri akcii.
Odkaz na typologický model Nepokojného Protagonistu pomáha pochopiť, ako sa daná postava pravdepodobne zachová v akejkoľvek situácii. Je odvážna, zameraná na budúcnosť, idealistická a nepokojná. Poznanie jej vlastností a správania slúži autorovi ako vodítko pri rozhodovaní, ako by reagovala na konflikt s kolegom, hádku s partnerom, úmrtie v rodine alebo aj na niečo také prosté, ako keď dieťa prevrhne lampu. Táto konzistentnosť postavy je dôležitá v akejkoľvek časti príbehu.
Niekedy však postava musí urobiť niečo, čo jej osobnostnému typu nezodpovedá. V takom prípade by mal autor dôvod takéhoto správania čitateľovi vysvetliť či aspoň naznačiť. (Tomu sa podrobnejšie budeme venovať v tretej časti.)
Motivácia
Všímavosť voči vlastnostiam osobnosti postavy pomáha autorom vymýšľať premyslené dôvody, prečo sa postavy správajú určitým spôsobom, čo môže pekne zapadnúť do ich minulosti a osobných detailov.
Príklad: Arman (Asertívny Logik, INTP-A) sa pohyboval naprieč kalifátom, nenašiel radosť v remesle svojho otca ani spokojnosť po boku matky – a na ich nesúhlas priveľmi nedbal. Vzrušenie z objavovania ho hnalo neustále vpred, rovnako ako výzva ukoristiť tie najkrajšie drahokamy od šľachty. Arman nevidel v krádeži od bohatých nič zlé a nevidel dôvod, prečo by si pritom nemal sám dobre finančne prilepšiť. Vždy šibalsky hľadal nové a dôvtipné schémy.
Prečo je Arman voči zákonom a želaniam rodičov taký ľahostajný? Je len chamtivý grobian? Možno nie. Ako Intuitívny, Logický typ si svoje správanie racionalizuje a nevníma obmedzenia, ktoré bránia jeho inšpirácii, rád sa rozhoduje samostatne, pretože je určitým spôsobom chránený pred emóciami iných. Jeho Asertívna Identita mu dáva sebavedomie, no v živote mu chýba systematická ambicióznosť – robí to, čo sám chce, keď sám chce. Prispôsobivá vlastnosť ho poháňa k zvedavosti a umožňuje mu uvoľnene porušovať pravidlá. Je to sympatický darebák, no neľutuje svoju samoľúbosť.
Interakcie medzi postavami
Pochopenie, ako jednotlivé typy osobnosti na seba vzájomne pôsobia, pomáha autorom získať vhľad do toho, ako môžu postavy spolu vychádzať či naopak, hádať sa – čo inšpiruje dej aj scény pestrými spôsobmi.
Príklad: Luca (Nepokojný Mediátor, INFP-T) bol čoraz viac znepokojený svojím náhodným spolusediacim. Stačilo, že ich lanovka bez zjavného dôvodu zastala nad ostrými kameňmi vykúkajúcimi z konca sezóny v snehovej pokrývke, no ten Američan vedľa neho sa zdal rovnako nedbalý ako neupravený. „Kamo, myslím, že môžeme len tak zoskočiť,“ povedal Američan (Asertívny Podnikateľ, ESTP-A) a nahol sa, čím rozkýval ich spoločné sedadlo. „Prosím, nehýb sa. Počkajme radšej, prosím,“ ozval sa Luca v bolestivej angličtine so švajčiarskym prízvukom a želal si, aby bol zostal vo svojom ateliéri v Berne. Američan sa iba zasmial a nohami kýval stále prudšie. „Kľud, bracho, kľud …“
Poznanie, že Luca je citlivý, introvertný typ, ponúka autorovi predstavu, ako by mohol reagovať na dominantného a uvoľneného Asertívneho Podnikateľa. Luca je vydesený z možných rizík, no zostáva slušný, zatiaľ čo Američan si je istý svojím odhadom situácie a málo ho zaujímajú starosti druhých z „čo ak“. Pri dostatočne jasne vymedzených protipóloch postáv podľa typológie sa ich interakcia v zásade píše sama.
Vnútorné prežívanie
Rozhodovať sa, ako postavy prežívajú udalosti, je jednoduchšie, ak autor využíva „sprievodcu správaním“ podľa osobnostnej typológie, vďaka čomu môže vierohodne vykresliť postavy aj ich vnútorný monológ. To je významnou pomôckou pri expozícii a vnútorných naratívoch. Predstavme si napríklad príbeh o vdovcovi v strednom veku, ktorý je unavený z osamelosti a márne bojuje so svojim odlúčením od ľudí.
Príklad: Christopher (Nepokojný Architekt, INTJ-T) nevedel, ako reagovať na baristkino flirtovanie. Bola to len profesionálna ochota alebo ho naozaj považovala za príťažlivého? Nevymýšľal si jej záujem? Skúšal dávať veľké prepitné aj žiadne prepitné, ale vždy mu venovala špeciálnu pozornosť, ktorá v ňom prebúdza dávno zabudnuté, chlapčenské nádeje. Aj samotná predstava vzťahu s mladšou ženou ho zdržala – premýšľal, či by si vôbec niekedy dokázal dovoliť nasledovať svoje túžby. Je jasné, že všetky tieto vnútorné úvahy nezrodili žiadnu spoločenskú smelosť – aj toho rána bola jeho výmena s ňou rovnako rutinná ako objednávka kávy.
Porozumenie vnútornému prežívaniu poháňanému vlastnosťami osobnosti umožňuje autorovi správne zvoliť typ postavy a následne vykresliť jej vnútorný svet. Nepokojný Architekt sa na postavu vdovca skvele hodí – aj keď je plný predstavivosti a inšpirácie, tento typ je často neochotný konať a svoje pocity analyzuje skôr rozumom, než aby ich priamo vyjadroval – čo robí romantiku v tomto príbehu napätou a zaujímavou.
Autonómia
Spisovatelia sú do určitej miery obmedzení vlastným osobnostným typom, lebo si do postáv nevedome premietajú samých seba a niekedy ich tým aj zbytočne zlievajú dokopy. Myslieť ako veľmi odlišný človek je výzva, no typológia osobnosti môže autorovi pomôcť túto úlohu zvládnuť. Navyše mu umožní vytvoriť skutočne rozdielne postavy, ktoré sa od seba budú odlišovať, aj keď ich všetky píše jedna myseľ.
Príklad: Autor (Nepokojný Aktivista, ENFP-T) píše pochmúrny príbeh o predmestskom páre, ktorý sa snaží vyrovnať so smrťou svojho jediného dieťaťa – tínedžera, čo tragicky zahynul pri opileckej autonehode. Autor sa rozhodne, že otec je Nepokojný Logistik (ISTJ-T) a zisťuje si, ako by tento typ reagoval na takúto traumu. Hoci autor by v čase smútku prirodzene vyhľadal podporu blízkych, uvedomuje si, že postava otca pravdepodobne potláča bolesť a rozhodne sa opísať ho, ako sa prepadáva do temného víru alkoholizmu, aby unikol svojim pocitom.
Písať presvedčivo o postavách, ktoré nám sú cudzie, býva ťažké, no typológia osobnosti je ako sprievodca po zvláštnom vnútornom svete iného človeka.
Flexibilná inšpirácia
Ak autor definuje postavy pomocou typológie, ľahko si predstaví, ako by mohli žiť, čo ho môže inšpirovať k výborným zápletkám. Konflikty alebo harmónia medzi štýlmi, spôsobmi a dokonca i dlhodobými cieľmi postáv sa ukážu jasnejšie, ak majú pevne stanovené osobnostné typy. Pravdepodobné interakcie rôznych typov však predstavujú len východiskový bod – autor má pri tvorbe dejových rozhodnutí stále veľkú slobodu.
Príklad: Postavy so silne odlišnými typmi si môžu vypestovať vzťah, pretože sa ich protikladné rysy vzájomne vyvažujú, čo z nich robí skvelý tím. Na druhej strane sa tie isté osobnosti môžu nenávidieť iba preto, že ešte nedozreli natoľko, aby ocenili vyváženú spoluprácu miesto tvrdošijne vlastných postupov. Zasa postavy s veľmi podobnými typmi sa môžu zblížiť ako spriaznené duše – alebo sa medzi nimi môžu rozpútať veľké konflikty v hodnotách či motivácii, hoci sú si osobnostne podobné.
Či už osobnosti postáv posilňujú ich puto alebo ich stavajú proti sebe, autor dosiahne väčšiu hĺbku, ak sú tieto dôvody odvodené od typológie osobnosti. Samozrejme, aj keď postavy majú hĺbku a konzistentnosť, neznamená to, že musia byť predvídateľné – a práve tejto téme sa budeme venovať v ďalšom pokračovaní.
Ďalšie čítanie
Pozrite si ďalšie časti nášho seriálu o písaní fikcie:
Teória osobnosti v písaní fikcie I: keď sa postavy stávajú osobnými
Teória osobnosti v písaní fikcie III: hranice a porušovanie pravidiel
Teória osobnosti v písaní fikcie IV: hĺbka zla – „Negatívne postavy“
Teória osobnosti v písaní fikcie V: písanie pre čitateľské typy osobnosti
Teória osobnosti v písaní fikcie VI: ako osloviť širšie publikum